Púť do Sanktuária Božieho milosrdenstva – Krakow, Lagiewniki – 10.05.2014

Je sobota 10. mája, skoré ráno – 5:00 hod. Cieľ našej púte je Krakow – Svätyňa Božieho milosrdenstva. Plní radosti nastupujeme do autobusu a pridávame sa tak po prvýkrát ako nová farnosť ku celoslovenskej púti , ktorú už desiaty rok organizovalo rádio Lumen. Vystupujeme v Krakowe – a prší. Cestou od autobusu k samotnej svätyni sa však každým našim krokom  počasie zlepšovalo a napodiv po krátkom čase nás už ohrievalo slnko. Po príchode ku svätyni sme sa pripojili k ostatným pútnikom modlitbou ruženca k Sedembolestnej Panne Márii. O 10:30 hod. začala slávnostná sv. omša na balkóne svätyne. Naša skupina zaujala miesto na lúke hneď pod týmto balkónom. Hlavným celebrantom bol otec biskup Štefan Sečka. Na začiatku sv. omše nás pozdravil kardinál Stanislav Dziwisz. Poďakoval, že putujeme k Božiemu milosrdenstvu, ktoré nás duchovne spája. Otec biskup Štefan Sečka upriamil svoj príhovor na Sedembolestnú Pannu Máriu.  Bezprostredne po sv. omši sa konala poklona Najsvätejšej Oltárnej Sviatosti. Duchovne sme viacerí pookriali v kláštornej kaplnke pri obraze Milosrdného Ježiša a  relikviách sestry Faustíny. Niektorí z nás boli nadšení návštevou v centre sv. Jána Pavla ll. O 15:00 hod. sme sa všetci zúčastnení modlili Korunku Božieho milosrdenstva. Táto modlitba je silná vždy, ale keď sme sa ju modlili tisíce ľudí spolu, zdalo sa mi,  že prenikla nebesia.

Všetci na púti sme boli zjednotení s našim duchovným otcom Ľubomírom Vojtašákom. Spolu po ceste tam aj späť sme sa modlili svätý ruženec. Náš duchovný otec nás spája svojou nenápadnou a pritom silnou autoritou. Prejavilo sa to aj na tejto púti, boli sme jedno srdce a jedna duša. Ja som túto púť takto vnímala a som vďačná všetkým, s ktorými som mohla k nášmu Milosrdnému Pánovi putovať.

G.F.